Tretia časť

     Sakurine ružové vlasy boli jedinou vecou, ktorú na nej Aoyi neznášala, alebo presnejšie: robila si z nej kvôli nim srandu.

    „Nechceš si ich dať prefarbiť?“ spýtala sa s úsmevom snažiac sa nevybuchnúť do skutočného rehotu, pretože to jej išlo vždy najlepšie. Túto otázku Sakura nepočula prvý ani posledný krát.

    „Úprimne povedané, myslím, že by sa ti lepšie hodili blond ako má Hokage, alebo ešte lepšie: Naruto!“

    Blonďavý chalan v oranžovej bunde kráčajúci vedľa nich zmeravel a tvár sa mu rozžiarila.

    „Áno! Áno! Áno!“

    „Ach, dajte pokoj!“ zafuňala Sakura, no potom sa rozosmiala tak ako jej spoločníci. Bol to jeden z tých dní, kedy si môžete vegetiť a nemusíte sa o nič starať. Vtedy sú prechádzky s priateľmi pri západe slnka tie najlepšie chvíle, ktoré môžete zažiť...

    „Vstúpte!“ zahrmelo spoza dverí. Naruto stlačil kľučku.

    „Prekvapenie!“ zvolal s rukami roztiahnutými akoby chcel objať naraz niekoľkých ľudí. Na tvári úsmev Ja som to nebol, za sebou kamarátky, ktoré, ako dúfal, mu pomôžu, keď príde najhoršie.

    „Sakura! Veľmi rada ťa vidím!“ ozvalo sa vrúcne od stola, za ktorým ako vždy sedela Tsunade. Sakurine obočie vyletelo hore. Aoyi vybuchla do toho ich uzumakiovkého rehotu, ktorý zdieľala spolu s Narutom a Naruto sa už rozpúšťal na zemi od toľkého sklamania, že ho babička Tsunade prehliadla.

    Potom, ako Sakura koktavo odvetila: „Aj ja vás.“ zostalo v miestnosti ticho, teda, ak nepočítam Aoyin smiech, ktorý pomaly ustával. Utrela si slzy, ešte zopárkrát zajachtala a a potom už zostalo vážne ticho.

    „Toto je zvláštna situácia.“ zamrmlala Aoyi Sakure do ucha. Tá len spomalene prikývla.

    „E-ehm! Mám výsledky z misie.“ ozval sa Naruto do ticha vážnym hlasom. „Bola náročnejšia než som čakal, ale...“

    „Kde je Gedo?“ prerušila ho Hokage. Ruky mala opreté o stôl a ústa priložené k dlaniam.

    „Cestou sme ho nechali so Shizune.“ odpovedala Aoyi namiesto Naruta, ktorého Tsunadina otázka zarazila.

    „Dobre. Odteraz si ho nechá na starosti ona. Naruto, o tej misií mi porozprávaš neskôr.“ postavila sa a podišla k nim, prezrela si zmeraveného Naruta a jednoducho odkráčala preč.

    „Čo to malo znamenať?“ zašepkala Aoyi pozerajúc sa smerom ku dverám, ktoré sa pred chvíľou zatvorili. Sakura a Naruto len ticho stáli.

    „To nebolo normálne.“ zvýšila hlas. „Akoby to ani nebola ona. Videli ste, ako sa tvárila? A čo tvoja misia, Naru? Úplne ťa zrazila na zem! Nemám ju rada.“ prekrížila si ruky a na tvári vystrúhala nespokojný výraz.

    „Zvykaj si.“ odsekol Naruto zamyslene.

    „No nič, banda.“ vzdychla Sakura a podišla k dverám. Otvorila ich a nazrela von. „Máte nejaký nápad, čo by sme mohli robiť?“ otočila sa naspäť k nim s iskričkami v smaragdových očiach.

    Tí dvaja však nereagovali. Naruto so zvrašteným obočím premýšľal o veci neznámej, (mimochodom, ten výraz sa mu vôbec nehodil ;P ) Aoyi stále s prekríženými rukami krčila nos, ako to zvykne robievať, keď sa jej niečo nepáči.

    Sakura obyčajne nebola tá, ktorá ostatných niekam ťahala, ale práve v ten deň po tom túžila ako ešte nikdy. Začal sa neľútostný boj o to, aby ich dostala von z kancelárie.

    „Dneska je všetko akosi opačne.“ zahundral Naruto, keď sa ho Sakure konečne podarilo presvedčiť, aby si tým už netrápil hlavu, že sa všetko vyrieši potom. Aoyi ich nasledovala a cestou sa jej nálada opäť zlepšila. Ako Sakura hovorieva: „Vitaj v Aoyinom svete.“

    Pozriete sa na tých troch a predstavíte si novú partu najlepších kamarátov. Aj keď, Sakura a Naruto boli ešte stále súčasťou tej starej. Vykročili do ulíc Konohy a do večera sa len tak potulovali po okolí.

    „Dobrú!“ zapriali Sakure a ďalej pokračovali sami dvaja. Bola už tma a ulice zívali prázdnotou. Naokolo bolo počuť len ich kroky.

    „Ách, už sa teším na svoju posteľ.“ unavene vzdychla Aoyi, mysliac len na jedinú vec: spánok. „Za posledné dva týždne, čo som sa musela starať o toho krpca, som sa poriadne nevyspala. A dokonca som musela spať na zemi! Mám osemnásť, ale stavím sa, že chrbát storočnej babky je v lepšom stave, ako ten môj!“

    Konečne budem mať celý byt len pre seba.“ Spokojne sa usmiala a ruky si skrížila za hlavou, tak ako to robieval aj Naruto.

    „Ešte sa kvôli nemu zapotíš. Ako poznám babičku Tsunade, hodí ti ho naspäť na krk.“ zachechtal sa Naruto a mrkol na ňu.

    „Haha! Máš to akési popletené.“ uškrnula sa Aoyi a postavila sa pred neho, aby ho zastavila na mieste, kde sa už mali rozísť. „To ty si mi ho predtým hodil na krk a ja sa postarám, aby to nabudúce padlo na teba. Ozaj!“ zmenila výraz. „Čo si sa vlastne dozvedel na tej misií?“

    Narutová tvár potemnela. Mlčal. Aoyi ho sledovala zvedavými očami.

    „Ja...nič. Nič som nezistil. Ani o Gedových rodičoch, ani o tej našej maličkosti. Ale, nevzdám to! Pôjdem hoci aj na kraj sveta! Zistím, všetko o tvojich rodičoch!“ posledné slová zakričal. Aoyi vypúlila oči a usmiala sa. Presne tento výraz jej najviac padol. Naruto ho zbožňoval.

    „To si píš!“ dodal. Chvíľu bolo ticho. Dívali sa navzájom do očí. Aoyi pristúpila k Narutovi bližšie a objala ho.

    „Ďakujem, Naruto.“ pošepla mu so slzami v očiach.

    Kvapka slzy sa vpila do Narutovej bundy.

    „Poď, ideme domov.“ chytil ju za ruku.

    „Ech! To by bolo fajn, ale je v tom malý háčik: nebývame spolu.“ skrčila plecia, vystrúhala súcitný úsmev,  popriala mu dobrú noc a odkráčala smerom domov. Naruto sa za ňou díval, až kým neprišla ku dverám. Odtiaľ mu ešte zamávala a zmizla za nimi.

    Naruto sa zamyslene pozrel na svoju ruku, v ktorej ešte cítil teplo tej jej. Dala mi košom? A to bola myšlienka, kvôli ktorej nemal práve tú najpríjemnejšiu noc. Na druhej strane: od ich vzťahu sa nedá čakať nič viac, pretože je vysoko pravdepodobné, že sú príbuzní. Vďaka sebe získali niečo, po čom obidvaja celý život túžili: brata a sestru. Pre Naruta bola Aoyi liekom na pretrhnuté puto medzi ním a Sasukem, po ktorom mu v srdci zostala diera. Ale to zlaté dievča, s ktorým aspoň na chvíľu zabudne na všetky problémy a hlavne na smútok a stratu, tú dieru pomaly ale isto zaplňuje. No vďaka nej získal ešte niečo...

    Nádej!